Prečo vstávajú ráno zebry?

Kedysi dávno, v Afrike, žila princezná, čo nosila len pásikavé tričká. Nosila ich, pretože keď bola malá, istý pirát Martin jej priniesol spoza oceána jej prvú knižku. A tak sa do tej knižky zamilovala, že na počesť piráta Martina, začala nosiť pásikavé tričko.
Jedného dňa, uprostred africkej zimy, sa princezná v pásikavom tričku vybrala na prechádzku. V ten deň sa všetci sa sťahovali do teplejších krajín, pretože 35 stupňov už bolo naozaj na nevydržanie.Princezná sa posadila na balkón s teplým čajom a pozerala, ako sa všetci sťahujú. Z ničoho nič sa ozval z diaľky akýsi hukot. Princezná sa postavila a  vytiahla z vrecka ďalekoskop.
"Martin je tu!" vykríkla a rozbehla sa von. Ako na potvoru však cestu pred palácom zatarasilo desaťtisíc pelikánov a sedemtisíc krokodílov. Nikto z nich nechcel uhnúť, každý chcel byť v teplých krajinách čo najskôr a krokodíli sa už dokonca začali vyhrážať, že si cestu do teplých krajín prehryzú, keď bude treba.
Ako zázrakom však - len čo sa medzi nimi zjavila princezná, všetci jej dali prednosť a nechali ju prejsť.
"Ach Martin, kde si tak dlho bol?" vzdychla. "Idem s tebou, už sa ma nezbavíš," povedala a vyskočila na loď.
"Myslím, že by si tu mala zostať," povedal pirát Martin. "Videl som, ako ti pekne zvieratká uhli, keď si kráčala - potrebujú ťa, inak krokodíli zožerú všetkých pelikánov a už svet už nikdy neuvidí ružové západy slnka. Potrebujú ťa, aby sa v bezpečí dostali do teplých krajín."

"Mám nápad," povedala princezná, ktorá veru už piráta Martina nechcela nechať ísť samého. "Požičaj mi tvoje pásikavé tričko." Martin si vyzliekol pásikavé tričko, princezná ho zobrala a šikovne z neho ušila obrovské pásikavé pyžamo. Potom zapískala na svoju obľúbenú zebru - zebry, prosím, boli vtedy čisto biele, ako vypraté obláčiky a stádo zebier vyzeralo z diaľky ako obrovská biela cukrová vata, a obliekla ju do svojho trička. Pošepkala jej do ucha, čo má robiť, a potom sa len spokojne dívala, ako zebra kráča k pelikánom a krokodílom, a ako sa všetci zrazu upokojili a začali si dávať prednosť.
"Až po vás, pán pelikán," vravel aligátor.
"Ach nie, pokojne počkáme, nech sa páči, choďte prvý," klepotal zobákom pelikán.
Martin objal hrdo svoj princeznú a vytiahol kotvu.
A zebra v tričku stála na rázcestí a čakala, kým sa všetci odsťahujú do teplých krajín. Samozrejme, o niekoľko dní si ďalšia zebra všimla, čo sa deje a aj ona musela okamžite mať pásikavé tričko. Nuž, ale bolo to len jediné, a tak si ho musela ušiť. Pospájala čierne a biele handričky do čiernobieleho pásikavého trička, pretože to je najlepšia kombinácia, aj keď je každý farba takmer protikladom tej druhej, a tešila sa, ako sa tam, kde sa zjavila, všetko upokojilo a ťavy a slony a žirafy a hrochy a kraby, všetci si dávali prednosť a správali sa slušne.A odvtedy zebry šijú pásikavé tričká, pre seba aj pre iných, a v krajinách, kde je zima a zebry tam nevydržia ani chvíľu, tam svoje tričká v noci roznášajú po uliciach, aby už nikdy nikto nikoho nechcel zožrať. Preto vstávajú ráno zebry, milý Maťko. Stavím sa, že jedna bola dnes v noci aj na tvojej ulici. Dobré ráno.