Rozprávka hlavolam

Neviem, či je toto rozprávka, pretože sa to naozaj stalo a dodnes nikto nevie, čo sa vlastne stalo a čo by sa stalo, keby sa to neodstalo. Jedného dňa, presnejšie, jednej noci, keď celý svet spal, rozhodli sa čísla 2 a 3, že sa vymenia. Jednoducho číslo 2 sa rozhodlo, že bude mať v sebe tri jednotky, a číslo 3 sa rozhodlo, že bude mať len dve.
A čo sa dialo na druhý deň, to nechci vedieť.
Martin si išiel kúpiť dva rožky, ale dostal tri.
"Chcel som dva rožky," hovorí Martin.
"Toto sú dva rožky," povedala predavačka a posunula k Martinovi rožky tri.
Martin si poklepkal na čelo, zobral rožky a išiel ďalej.
Všetko sa ale skomplikovalo ešte viac, keď sa mal odviezť na hodinu flauty.
"Vystúpiť musíš na tretej zastávke," povedala mu mama.
Na tretej zastávke, na tretej zastávke, opakoval si Martin a nastúpil do električky.
"Jedna," odpočítal prvú zastávku.
"Dva," povedal na druhej, ale električka sa tvrdohlavo nehýbala.
"Martin, vystupovať!" kričal na neho šofér.
"Akože vystupovať? Som predsa na druhej zastávke, a vystúpiť mám až na tretej."
"Toto je tretia zastávka," povedal šofér električky.
"Nie, toto je druhá. Bola jedna, toto je dva," vravel Martin.
"Dva znamená, že TOTO je tretia zastávka. Druhá bude až potom."
"To je celé akýsi nezmysel," pokrútil hlavou Martin. "Pozrite sa na mňa a povedze mi, koľko mám očí."
"Tri," povedal sebavedomo šofér.
"Pozrite sa poriadne."
"Máš tri oči, vidím to na vlastné oči predsa. A teraz šup šup, vystupovať. Nemám toľko času, aby som počítal oči každému cestujúcemu."
Martin prevrátil oči a vystúpil. V ten deň bola celá Zem hore nohami, svet sa jednoducho zbláznil. Keď čísla videli, akú kalamitu na zemi spôsobili, hneď sa v noci vymenili naspäť. Odvtedy, keď si vypýtaš dva rožky, dostaneš rožky naozaj dva.
A vieš, čo zostalo v ten bláznivý deň nemenné? (Teda, okrem toho, že ťa lúbim.) Dve na tretiu a tri na druhú. A dva a tri a tri a dva. Matematici zostali aspoň trocha šťastní. Ak ti napadne aj niečo iné, daj mi vedieť. Nech som múdrejšia.

Dobré ráno, Maťko.