"Prisávam na seba informácie," zvolal, keď som si pozerala v encyklopédii akváriá a rybičky, ktoré by sme jedného dňa mohli mať. "Som prísavník! A je jasné, že patrím do akvária!"
A tak harddisk skočil do akvária. Ale keďže žiadne akvárium nemám, skončil v sklenenom pohári medzi kameňmi z oceánu a mušľami, čo ozeleneli zo závisti.
"Ahojte, som prísavník!" zvolal nadšený harddisk a ja som si podoprela bradu rukou a pozerala, ako sa snaží nadviazať konverzáciu s tichými kameňmi.
Potom zazvonil telefón
Ozvalo sa v ňom podivné trúbenie, potom šušťanie papiera a napokon som počula, ako niekto vraví: "Už nás to tu nebaví."
"Môžem vedieť, s kým volám?" spýtala som sa zo slušnosti.
"Ani nás nespoznala!" ozval sa pohoršlivý hlas. "Tu je sedem papierových slonov. Prešli sme záhradou v Lewishame, a teraz stojíme na chodníku pred domom číslo jedenásť a čo ďalej?"
"Akože čo ďalej? Choďte do Afriky, tam predsa išiel váš cestovateľ."
"Tebe sa to povie, choďte do Afriky, ale ako?"
"Ako? Pán volavka predsa na jedného z vás nakreslil mapu, tak sa pozrite a kráčajte podľa nej."
"Ty nás musíš posunúť. My nevieme len tak sami od seba ísť."
Ach áno, ja ich musím posunúť. Pravda. "Hm, tak viete čo, vráťte sa do domu, a prespite v klavíri. Ja zatiaľ niečo vymyslím."
Dúfam, že príliš nechrápali. Predsa len, mať v dome sedem slonov, dúfam, že sa nehneváš... No ale nemohla som ich nechať len tak stáť na ulici. Čo keby ich ráno niekto pozametal?
Tak keď sa zobudíš a z klavíra sa budú ozývať podivné zvuky, nechaj ich, prosím nech sa vyspia. A ak tam už nebudú, tak... ale to ti poviem potom.
Hlavne si dnes daj pozor, aby si tvoj harddisk nezmyslel, že je prísavník. Drž rybičky a akváriá od neho čo najďalej, a keď mi budeš rozprávať aké obrovské bude to akvárium, čo si kúpime, pre istotu stíš hlas. Vieš ako. Ako každé ráno, keď nám slony spia v klavíri.
Dobré ráno, Maťko.
Posts
