Kaktusová mačka a Cocoa

V ďalekej krajine na konci sveta, na vrchu vysokej hory, ležala lúka s čudesnými kvetinami a stromami. Na lúke žili dve mačky: kaktusová mačka a Cocoa. Kaktusová mačka mala ostne na konci chvosta a vždy, keď našla vysoký kaktus, švihla chvostom a rozťala jeho kôru. Z kaktusu sa vyliala šťava a mačka si na nej pochutila. Cocoa, bol zase  čierny tiger s bielymi pásikmi, ktorý miloval čokoládovníky. Čokoládovník je strom, na ktorom rastú bobule kakaa. V tých  časoch však ľudia o čokoládovníkoch, ani o zázračných kaktusoch s chutnou šťavou ani len netušili. Ak sa aj niekto priblížil k vrcholu hory, Cocoa tak zareval, že sa každý zľakol a už nikdy sa nepokúšal vrátiť na lúku. Raz za sto rokov sa našiel odvážlivec, ktorý sa znova pokúsil dobiť vrchol hory, ale nikdy nikto neuspel. 
Až raz sa slávnemu hvezdárovi pod horou narodil syn, Martin, ktorý bol odvážny a múdry, a ničoho sa nebál. Jeho najväčšou vášňou bolo pozorovať v noci s otcom hviezdy. Spolu postavili vysokú vežu, na ktorú viedlo tisíc schodov, a každý večer vyliezli tých tisíc schodov a pozorovali oblohu a počítali hviezdy. Raz, pri zostupovaní dole, sa Martinov otec pošmykol, spadol a narazil si koleno. Na druhý deň ho koleno tak bolelo, že sa rozhodol neísť na vežu, ale zostať dole. Martin sa sám pobral hore, pozoroval hviezdy a zapisoval pre otca ich pohyby. Tak to išlo týždeň, potom druhý týždeň, potom mesiac, dva mesiace. Koleno Martinovho otca stále pobolievalo a necítil sa na to, aby išiel hore. Martin smutne sedel vo veži, a keď sa hviezdy nehýbali, listoval si v starých rukopisoch, ktoré tam nechali predchádzajúci hvezdári. V jeden večer našiel v rukopise zápis o vysokej hore, a o lúke, na ktorej vraj rástli dve zázračné kvetiny. Martin sa rozhodol, že sa na lúku vyberie a prinesie kvetiny otcovi, a pomôže mu vyliečiť koleno.
Päť dní mu trvala cesta na vrchol hory. Päť dní a päť nocí stúpal hore, v daždi, v pražiacom slnku, v snehovej fujavici. Cocoa zacítil človeka už z diaľky, a reval, čo mu pľúca stačili, ale Martin sa ničoho nebál, ďalej kráčal hore. Keď prišiel na vrchol hory, kaktusová mačka švihla chvostom a rozťala mu lýtko. Martin si to však nevšímal a kráčal ďalej. Cocoa zareval tak, že Martinovi zaľahlo v ušiach a srdce mu na chvíľu zastalo, ale Martin si to nevšímal a kráčal ďalej.
Kaktusová mačka a Cocoa nevedeli, čo robiť. Martin kráčal sebavedomo doprostred lúky, a keď sa tam dostal, spravil si ohnisko a sadol si, unavený, na zem. Kaktusová mačka a Cocoa si sadli o kúsok ďalej.
"Poďte k ohňu, je tu príjemne teplo," povedal Martin.
Kaktusová mačka a Cocoa chvíľu váhali, ale potom si sadli k ohňu a zvedavo pozorovali Martina.
"Ty sa ma nebojíš?" spýtal sa Cocoa. "Nebojíš sa, keď revem?"
"Nie," odvetil Martin. "Prečo by som sa ťa mal báť?"
"Pretože som strašný."
Martin sa usmial. "Si veľmi milý tiger, čierny tiger s bielymi pásikmi. Ako zebra naopak."
"Čo je to zebra naopak?" spýtal sa Cocoa.
"Vidíš, keby si na chvíľu zišiel z tejto hory, videl by si zebry a nemusel by si sa ma pýtať. Alebo by si si prečítal o nich knižku."
"Nemôžeme odtiaľto odísť," povedala Kaktusová Mačka. "Nikde inde na svete nerastú kaktusy, ktoré mám rada." "A nikde inde nerastú čokoládovníky, ktoré mám rád ja," povedal tiger.
Martin pozeral do ohňa.
"Máte pravdu. Toto je jediné miesto na svete, kde rastú kaktusy so špeciálnou šťavou a čokoládovníky. Ale viete čo? Myslím, že by som vám vedel pomôcť. Teda, ak by ste mali chuť zísť na chvíľu z kopca a pozrieť sa do sveta."
Kaktusová mačka a Cocoa otvárali od úžasu oči, keď im Martin rozprával o svete pod kopcom, o zvieratách a ľuďoch, o veži, z ktorej sa dajú pozorovať hviezdy, ale stále sa báli odísť zo svojej lúky.
"Čo keby ste si mohli zobrať svoje obľúbené rastliny so sebou? Mám totiž taký nápad," povedal Martin a porozprával, ako sa dajú rastliny rozmnožovať a presádzať. Kaktusovej Mačke a Cocoovi sa to tak páčilo, že sa okamžite rozhodli to vyskúšať.
Kaktusová Mačka ukázala Martinovi kaktus, ktorý rada pila. Martin sa z neho napil, a kým pil, trocha  šťavy kvaplo aj na jeho nohu a jazva po mačkinom chvoste sa okamžite zahojila. Martin opatrne vybral kaktus zo zeme, aj s koreňmi a položil si ho do tašky.
Potom ho Cocoa zaviedol k čokoládovníku. Zobrať kúsok čokoládovníka aj s koreňmi bolo oveľa ťažšie, ako kaktus, a Martin sa tak unavil, že nevládal kráčať k svojmu ohňu. Cocoa odtrhol kakaové bôby, rozpučil ich a podal ich Martinovi.
"Požuj toto," povedal.
Martin zjedol čokoládové bôby, a zrazu celý ožil, únava zmizla a jeho tvár sa rozžiarila. Vzal kakovník na plecia akoby to bolo pierko a kráčal k ohňu.
Na druhý deň sa všetci traja pobrali z kopca dole. V dedine Martin zasadil kaktusovník a čokoládovník a zoznámil Kaktusovú Mačku a Cocou so svojím otcom. Tí traja sa okamžite skamarátili. Mačka natrela koleno kaktusovníkom, Cocoa mu dal požuť čokoládové bôby a Martinov otec sa okamžite postavil a začal tancovať po dome. 
"Konečne môžem ísť znova pozerať hviezdy!" zvolal a rozbehol sa hore schodami ako mladík.
Martin za ním ledva stačil.
A tak sa stalo, že Martin priniesol ľuďom aloe a čokoládu, a mačky a čierne tigre s bielymi pásikmi sa skamarátili s ľuďmi, a celé noci preležali pri ich ohni a ticho priadli.
Na Martinovom lýtku zostala po mačkinom chvoste stopa, a z tej stopy sa neskôr stal symbol hory, z ktorej Kaktusová Mačka a Cocoa prišli medzi ľudí.


Dobré ráno, Maťko.
Daj si dnes kakao.