O stratenej bodke

Bola raz jedna bodka, ktorá si spokojne žila na konci abecedy. Jedného dňa ale zaspala, a keď sa zobudila, abeceda bola už preč, ďaleko pri oceáne, na prechádzke. Bodka sa vybrala za ňou, ale sa zatúlala. A keďže osamelé bodky vedia byť celkom stratené a ľahkou korisťou pre vrabce, zosmutnela.
"Ach jaj, čo ja len budem robiť, teraz nikam nepatrím," vzdychla si  bodka. "Musím si nájsť nový domov, niekam, kam zapadnem."
A pobrala sa milá bodka po stopách roztrúsenej abecedy. Ako prvé jej prišlo do cesty písmenko N.
"Ahoj, N, myslíš, že by som sa k tebe mohla pridať?"
"No nedbám," povedalo N.
Bodka  vyskočila písmenku na plecia.

Potom sa prikrčila N k nohám.

ale nikde sa jej veľmi nepáčilo. "Počuj, N, išlo by si so mnou ďalej, nájsť písmenko, kam sa hodím? Ja sa sama bojím ísť."

N súhlasilo. a tak sa bodka a N pobrali ďalej. Kúsok za kopcom, na rázcestí, stretli písmenko A.

"Ahoj, A," povedala bodka. "Stratila sa mi abeceda a teraz hľadám novú rodinu, tuto spolu s N. Myslíš, že by som mohla vyskúšať, či sa k tebe hodím?"

"Aj áno," povedalo A.

Bodka vyskočila A na plecia, potom na ruky, 

ale nikde sa nehodila.

"Ach jaj, musím ísť ďalej. Chceš ísť s nami, A?" spýtala sa bodka.

"Nedbám, povedalo A.

A tak šli N, A a bodka ďalej.