Ako vzniklo...

Na túto rozprávku potrebujeme tri 10-20 sekundové ingrediencie, a síce:
- cvrlikanie cvrčkov
- zvuk ako hrá pavúk na pavučine
- zvuk vesmírnej ambulancie

Keby si mal dnes chvíľu čas a poslal mi tieto zvuky, tak bude rozprávka hotová. Bez nej je len taká polovičná. A polovičné rozprávky nikto nemá rád, lebo nemajú začiatok, ani koniec. Ako táto. Vravím, otrasné. Tak si, prosím, nájdi čas a pošli mi zvuky. Lebo rozprávka, chudák, nemôže teraz mať ani názov.Čo ti poviem. Sedí na knižnici a listuje si v mojom diári a občas na mňa namosúrene pozrie. "Pozri, Maťko zloží zvuky, možno ich aj má, pošle nám ich, a hneď ťa dokončím," vravím jej. Ona len pohodí hlavou, povie "pfff" a potom je ticho, ktoré občas preruší nejakou vetou z môjho diára. "A nemohla by som....?"
"Nemohla," poviem skôr, ako stihne čokoľvek prečítať.
Myslím, že sa nevyspím, pretože nedokončené rozprávky musia mať celú noc zažnuté svetlo, čo ma trošku otravuje, a okrem toho každú hodinu opakujú stále dokola, že rozprávky sú v časoch populárneho pragmatizmu smrteľne dôležité.
Dobré ráno, Maťko: pomôž mi prosííííím.