V monitorovacej hale Agentúry pre výskum vesmíru, pred asi stodvadsiatimi obrazovkami, pospávali dvaja vedci. Na obrazovkách sa vznášali statické obrázky hviezd, planét a galaxií, a keďže pravdepodobnosť, že by sa vo vesmíre niečo zásadné z ničoho nič udialo, je takmer nulová, bol o nočnú smenu v Agentúre vždy veľký záujem. Jeden z nich ospalo zdvihol hlavu, zamliaskal, oblizol si pery a v polospánku zažmúril na hodinky na ruke. Díval sa na ne uprene aspoň dve minúty a snažil sa naštartovať mozog. Napokon drgol do kolegu.
"Hej, vstávaj!"
"Čo je," zamrnčal kolega bez toho, aby čo i len oči otvoril, alebo zdvihol hlavu.
"Pozri sa tam."
Na jednej z obrazoviek sa vznášal červený oblak a podivne sa škeril.
"Hviezdny prach," zamrmľal kolega, utrel si slinu z kútika úst a položil hlavu naspäť na stôl, pripravený ďalej spať.
"Bol v sektore MZ76 a o sekundu neskôr bol o pol milióna svetelných rokov ďalej. Hviezdny prach sa vesmírom takouto rýchlosťou nepohybuje. Nič sa takouto rýchlosťou nepohybuje. Nič, čo poznáme."
Kolega konečne zdvihol hlavu, nasadil si okuliare a skúmavo sa zahľadel na obrazovky. Na stene zazvonil telefón. Vedľa neho, o pár sekúnd neskôr, zazvonil druhý telefón. A skôr, ako sa obaja stihli spamätať, v kontrolnej miestnosti zvonilo všetkých dvadsaťtri telefónov. Vedci na seba vystrašene pozreli. Jeden z nich opatrne zdvihol červený telefón, ktorý sídlil na vyvýšenom mieste. Bola to priama linka k riaditeľovi ústavu.
"Čo sa tam preboha deje? Kto je pri telefóne?"
"Tu je Marcello."
"Kde je Sergey? Čo tam robíte?"
"Ja... my.." zahabkal vedec.
"Je sedem hodín ráno, a až teraz vyšlo slnko. Dve hodiny mešká a ja sa to dozviem posledný a ešte k tomu od prezidentovho poradcu."
"Mohli ste sa predsa pozrieť von oknom. Ak teda, slnko naozaj vyšlo o dve hodiny neskôr."
"Ja sa nechcem pozerať von oknom. Na to mám vás. Čo ste celú noc robili? Okamžite mi podajte správu - čo sa deje?"
"Zdá sa, že.."
"Volá prezident. Zostaňte v agentúre, o pár minút som tam."
***
Vo vestibule Agentúry pre výskum vesmíru bolo nezvyčajne rušno. Z celej budovy sem pribiehali vedci a o niečom vzrušene debatovali. Niektorí z nich si máčali bosé nohy vo fontáne vo vstupnej hale, ku ktorej sa zbiehali ďalšie hlúčiky vyplašených vedcov. Akoby celá Agentúra mala stretnutie v tomto malom priestore.
Marcello a Sergey si razili pomedzi nich cestu ako dvaja buldoci, hoci sami nevedeli, kam idú.
Do Sergeya narazil jeden z uponáhľaných vedcov a vyrazil mu z ruky kľúče. Sergey sa zohol, aby ich zodvihol, a zostal kľačať na zemi. S vypleštenými očami hľadel neveriacky okolo seba: všetci boli bosí. Ani jeden z vedcov nemal na sebe topánky alebo ponožky.
Vstal a pošepol Marcellovi svoj objav.
„Čo sa to dofrasa deje?” zahulákal Marcello.
Vedec bezmocne zatrepal rukou: „Jednoducho zmizli všetky ponožky. Riešime to.”
Sergey zamieril k fontáne. Na vrchole vodotrysku plávalo niečo modré.
„A toto je zase čo?” zašomral Marcello, keď videl čo Sergey z fontány vylovil. Od hnevu mu na čele mu navrela žila. Nemal rád situácie, kde nepoznal vinníka a nevedel, čo sa vlastne deje.
„Plavky. Vo fontáne boli plavky.”
„Najskôr ponožky, teraz plavky. A pozri sa tam,” Marcello ukázal na stôl uprostred vestibulu.
Zdalo sa, že kráča. Krok sun krok, opatrne, aby si ho nikto nevšimol.
„Chodiaci stôl?”
„Optický klam, nič iné. Poďme, odnesieme ho do niektorej kancelárie.”
Dobehli k stolu, ale len čo natiahli ruky, že ho zodvihnú, stôl uskočil nabok a vedci si skončili v náručí.
„Chyťte ho, chyťte ten stôl!” zakričal Sergey, ale nikto mu nevenoval pozornosť, akoby boli bežiace stoly vAgentúre každodennou udalosťou.
Stôl vybehol na únikové schodisko a bežal ozlomkrky hore tak rýchlo ako len vládal. Na konci schodiska boli obrovské železné dvere. Zamknuté.
Vedci sa k stolu pomaly približovali.
„Len pokojne, pokojne, maličký,” chlácholili ho a naťahovali k nemu ruky.
Jeden z nich si vytiahol z nohavíc opasok, aby ho mohol použiť ako laso.
V stole niečo buchlo, šuplík sa otvoril dokorán, vypadol z neho telefón, rádio a pero a skotúľali sa dole schodami. Ale skôr ako sa vedci stihli pozrieť, čo sa deje, obaja zmizli. Jednoducho sa vyparili. Na schodisku zostal len Stôl.
pokračovanie nabudúce......(Dobré ráno, Maťko)
Posts
