Dnes ma prenasleduje zúrivá machuľa.
Najskôr mi ráno vypila kakao. Potom mi vliezla do knihy a zjedla všetky písmenká, takže z knihy zostali len obrázky. Čo nie je zlé, pretože si môžem k obrázkom vymyslieť príbeh. Ale keď mi zúrivá machuľa vyzmizíkovala dnešnú rozprávku z diára a rozhrýzla všetky farebné ceruzky, to ma naozaj naštvalo. Zatvorila som ju do kúpeľne a pustila na ňu sprchu. Dúfala som, že sa rozpustí, ale ona nič. Keď som po hodine nazrela do sprchy, machuľa práve dopíjala posledné zvyšky kamilkového šampónu zatiaľčo gánila na zvyšky mojej modrej zubnej kefky. Chytila som milú machuľu a strčila som ju do tlačiarne. Bohužiaľ, celkom som zabudla, že tlačiareň je prepojená s faxom a milá machuľa celú noc posielala faxy. Ráno som si pred dverami našla dvadsaťmetrový balík a v ňom mláďa žirafy, ktoré niekde objednala. O pár minút na to ma poštár zavalil novinami a časopismi a o pol hodinu na to priviezol aj desať balíkov farebných ceruziek. Mliekár mi doviezol sto hektolitrov čokoládového mlieka a pekár dvestotisíc rožkov. A aby toho nebolo málo, na obed sa u mňa na záhrade začali zhromažďovať ľudia s farebnými balónmi. "Čo sa to tu deje?" spýtala som sa ich, keď ich už na záhrade bolo toľko, že stáli jeden druhému na pleciach.
"Akože, o desať minút začne pokus o svetový rekord v lietaní s balónmi."
Pokus sa nevydaril. Machuľa zjedla všetky balóny skôr, ako sa ktokoľvek stihol na ne zavesiť. Ľudia sa sklamaní rozišli a machuľa sa spokojná vyvalila na trávnik. Stavím sa, že rozmýšľala, ako zjesť oblaky.
Ľahla som si vedľa nej a keď preletelo nad nami lietadlo a machuli zažiarili oči hladom, dostala som nápad. Pozbierala som zvyšné balóny, priviazala ich ku košíku a povedala machuli o islandskej sopke Eyjafjallajokull. Machuľa od nedočkavosti celá očervenela. Strčila som ju do košíka, pribalila mapu a kompas a šup! vypustila som ju zo strechy do sveta.
Dúfam, že tam machuľa dnes večer v zdraví dorazí a začne žrať sopečný prach a tak sa jej to zapáči, že zostane naveky a bude šťastná, že nasla zmysel svojho života. Aby sme už konečne mohli normálne lietať medzi Amerikou a Anglickom a zobúdzať sa v rovnakom časovom pásme a piť spolu ranný čaj alebo kávu. Každé ráno.
Dobré ráno, Maťko.
Tuesday, May 11, 2010
Subscribe to:
Posts (Atom)