Sušená ťava a Stellos

Kde bolo tam bolo, kde sa voda sypala a piesok sa lial, kde kaktusové mačky pili vodu z kaktusov a ťavy sa lenivo prechádzali pod horúcim slnkom, žil raz jeden chlapec, ktorý nadovšetko miloval jazdu na koňoch. Nanesťastie, jeho rodičia boli chudobní a tak si nemohli dovoliť kúpiť si koňa. Kúpili chlapcovi len jednu malú ťavu. Ťava bola rovnako stará ako chlapec, vyrastali spolu a ťava mala chlapca tak rada, že všade za ním chodila ako psík. Chlapec si však ťavu nevšímal, celé dni myslel len na kone a vydržal hodiny a hodiny stáť pred domom bohatého kupca, ktorý mal v stajni tridsaťtri krásnych bielych koní. Koľko sa len chlapec kupca naprosil, aby mu dovolil jazdiť na jeho koňoch, ale márne. Kupec si svoje kone strážil ako oko  v hlave a jeho sluhovia sa ich mohli dotýkať len v rukavičkách.
Chlapec často chodieval v noci k oceánu, sedával na jeho brehu a predstavoval si, ako sa po pieskovej pláži preháňa na koni. 
Jeho ťava sedela kúsok za ním a túžobne pozerala na chlapca a dúfala, že si ju jedného dňa všimne a odvezie sa na nej.
V jeden večer, keď sa okrúhly mesiac dotýkal oceánu, sa z ničoho nič na pláži objavil krásny šedo-belasý kôň. Podišiel k chlapcovi a zaerdžal. Chlapec nemohol veriť vlastným očiam. Opatrne, aby koňa nevyplašil, sa postavil a natiahol k nemu dlaň.
"Neboj sa, ja ti  neodídem," prehovoril zrazu kôň. "Volám sa Endrop. A ty?"
"Stellos," odvetil chlapec. 
"Chceš sa previezť, Stellos?"
Stellos zovrel päste a pohladil koňa po šiji.
"Len smelo," povedal Endrop.
Stellos vyskočil na jeho chrbát, Endrop sa postavil na zadné a rozbehol sa, čo mu sily stačili a bežal tri dni a tri noci popri oceáne, až kým chlapec na jeho chrbte od únavy nezaspal.
Len čo Stellos zatvoril oči, Endrop sa postavil na zadné a jedným veľkým skokom skočil doprostred oceánu.
Na pobreží zostala po chlapcovi len jeho verná ťava.
Mesiace a mesiace čakala na chlapca na pobreží, ale chlapec sa neobjavil. 
Jedného večera na breh vyliezla obrovská korytnačka.
"Pamodaj šťastia, korytnačka," povedala ťava. "Vidím, že ideš zďaleka. Nevidela si niekde v oceáne môjho kamaráta, Stellosa?"
A ťava rozpovedala korytnačke, ako Stellos odcválal na Endropovi do oceánu.
"Ach,"  vzdychla korytnačka. "Endrop. Endrop nie je kôň, je to morský koník, ktorý sa na koňa mení len za splnu mesiaca. Láka ľudí, aby si na ňom zajazdili a potom ich unáša do svojej podmorskej skrýše, kde ich zje. Tvoj kamarát Stellos už nie je medzi živými."
"Ale nevieš to isto," povedala ťava. 
"Neviem to isto, predpokladám."
"V tom prípade musím ísť za ním," rozhodla sa ťava. "Musím ísť zachrániť Stellosa. Je to môj jediný kamarát. Bez neho svet nie je tak veselý ako býval."
Korytnačka si ťavu so záujmom obzrela. "Nevyzeráš ako morský živočích. Vieš vôbec plávať?"
Ťava sa začervenala.  
"Myslela som si," povedala korytnačka. "Ak chceš, môžem ťa začarovať tak, aby si sa dostala v bezpečí do oceánu a naspäť. Ale už nikdy nebudeš taká, aká si bola. Premením ťa na piesok a odnesiem ťa k prúdu, ktorý vedie do Endropovej skrýše. Ak bude mať chlapec pri sebe trocha sladkej vody a dá ti napiť, premeníš sa znova na ťavu."
Ťava okamžite súhlasila. Korytnačka sa nadýchla, povedala dvestodesať čarovných slov a premenila ťavu na piesok. Potom si piesok nabrala do úst, vliezla do oceánu a vypľula ho priamo doprostred Golfského prúdu.
Ťavu schytil vír a odniesol ju k Endropovej skrýši.
Stellos bol obrastený riasami a morskými sasankami, ktoré ho držali na podmorskom dne tak pevne ako najsilnejšie okovy. Ťava sa položila Stellosovi k nohám. 
"Stellos," povedala potichu. "Stellos, to som ja, tvoja ťava. Prišla som ťa zachrániť."
"Kde si? Nevidím ťa."
"Som premenená na piesok, a som tu, pod tvojimi nohami."
Stellos sa pozrel pod seba a zaplakal. "Ach, ako ma chceš zachrániť, keď si z piesku?"
"Ak máš trocha sladkej vody, daj mi napiť, premením sa znova na ťavu a odveziem ťa preč."
A Stellos sa rozplakal ešte viac. "Kde by som ja zobral sladkú vodu? Sme uprostred oceánu."
A plakal a plakal... až jeho slzy padli na piesok pod jeho nohami a z ničoho nič sa ťava-piesok, premenila na skutočnú ťavu. 
"Čo sa stalo?" začudoval sa Stellos.
"Bol si taký šťastný, že ma vidíš, až sa z tvojich sĺz vyparila všetka soľ a premenili sa na sladkú vodu," odvetila ťava. " Vyskoč na mňa, musíme ísť skôr ako sa Endrop vráti."
A ťava rozhrýzla všetky riasy, ktoré držali Stellosa pripútaného ku skale a len čo na ňu vyskočil, rozbehla sa ako vládala preč. Keď Endrop prišiel domov a videl, čo sa stalo, rozbehol sa za ťavou. Nemohol ju však dobehnúť - ťavy majú dva prsty a ľahko bežala po piesku, žatiaľčo sa jeho kopytá hlboko do piesku zabárali a spomaľovali ho.
Ťava a Stellos sa šťastne vrátili z oceánu na breh. Čo sa však nestalo - len čo sa ťava dotkla brehu, premenila sa znova na piesok. 
"Zachránila ťa, ale sama už nikdy nebude taká aká bola. Len keď na ňu naleješ trocha vody, potom sušená ťava ožije a odvezie ťa, kam len chceš," povedala korytnačka, ktorá sa vracala zo svojich pozemských prázdnin naspäť do oceánu.
V tej chvíli ich dobehol Endrop a kopytami rozniesol piesok zo sušenej ťavy po celom brehu oceánu.
"Ach, ako teraz nájdem svoju ťavu!" zabedákal Stellos. 
"Budeš ju hľadať celý život, pretože si si ju nevážil, keď si ju mal," odvetila korytnačka a ponorila sa do oceánu.
Endrop sa prehnal okolo Stellosa ako víchor a tiež zmizol v hlbinách.
Stellos zostal na pobreží sám. A až do konca života chodil hore dole, polieval piesok, a hľadal svoju sušenú ťavu, ktorá ho milovala tak veľmi, že za neho položila vlastný život.


Hovorí sa, že keď je pri ceste trocha piesku, a ty na neho naleješ vodu, možno Stellosovu sušenú ťavu nájdeš. Odvezie ťa kam len budeš chcieť. Hlavne, aby si mal v očiach sladkú vodu.


Dobré ráno, Maťko.

Sušená ťava na sobotu

Bola raz jedna sušená ťava

nik nevie ako sa to stáva

faktom však je, že táto ťava

pri ceste rada spáva

Keď zmeškáš vlak či autobus

nájsť sušenú ťavu skús

nalej na ňu troška vody

odvezie ťa do pohody

Ak mi to o ťave neveríš,

ukážem ti, kde má skrýš

Bude jej cťou velice

odviezť ťa do Lomnice

Dobré ráno, Maťko