Notokrates bol taký nešťastný, že sa rozhodol v ten večer nikam neísť. "Aj tak si nikdy pesničku nezapamätám, priamo na mieste zase žiadnu nezložím, tak na to kašlem. Vzdávam sa. Musím sa zmieriť s tým, že moja slečna nikdy nebude počuť pod oknom moju pesničku. Obaja zostarneme sami."
Notokrates odložil lutnu a pobral sa k jazeru.
Rástol pri ňom strom, ktorý sa rád obzeral vo vode, a tak všetky jeho mladé konáre rástli smerom k jazeru, rovno nad sebou. Na strome sedeli dve mačky, čo si chceli uloviť na večeru vtáčika. Od mora vial teplý vánok a Notokrates si sadol na trávu a hľadel na strom a na mačky, ktoré zase poźorovali letiace vtáky.
Mačky opatrne vyliezli na konáre stromu, aby na vtáčikov lepšie dočiahli.
A milé vtáčiky, nič netušiac, posadali si na konáre a čvíkotali o dušu. Len čo si jeden sadol, konár sa prehol a zazvonil. Sadol si ďalší vtáčik, konár sa znova pohol a zazvonil trocha inak. A kým si posadali všetci vtáčiky, konáre stromu zazvonili jednu celú melódiu.
Notokrates na ne zamyslene pozeral a zrazu vyskočil a vyplašil mačky aj vtáčikov zo stromu.
Potom si sadol naspäť a pozeral, ako mačky lezú naspäť a ako si vtáčiky znova sadajú na konáre, ktoré zahrali presne takú istú melódiu ako predtým.
"To je ono!" zvolal Notokrates. "To je ono! Šesť konárov a dva chvosty, každý zatočený inak, to je osemnásť zvukov! A keď si vtáčiky posadajú inak, to je tridsaťšesť zvukov, to je... to je spôsob, ako zachytiť zvuky!"
Notokrates schmatol brko a papyrus a začal čmárať čo videl. Len čo prišiel domov, pomenoval každý konár písmenkom, pomenoval chvosty mačiek, a začal hrať melódiu, ako si ju vymýšľal a zároveň ju kreslil na papyrus, pomedzi konáre a chvosty mačiek.
V ten večer zahral Notokrates po prvýkrát v živote pesničku pod oknom svojej milej a bola to taká krásna a dlhá pesnička, že hral tri dni a tri noci. Celé mesto sa na neho prišlo pozrieť, a na jeho nový vynález, ktorý si pamätal hudbu, a Notokrates sa stal slávnym za hranicami ríše a celého kontinentu a zvyšok života učil ostatných, ako zapisovať a čítať hudbu z nôt. V podstate, je Notokrates slávny dodnes - hoci nie každý, kto hrá hudbu podľa nôt, o ňom počul. Mne to dnes povedala ryšavá mačka, ktorá je vraj originálnym potomkom slávnych Notokratových mačiek - jej mama mala chvost ako husľový a otec ako basový kľúč. Ktovie, čo by na to povedal Fluffy. Určite by tvrdil, že to ON je potomkom tých dvoch slávnych mačiek, a preto stále chodí na tvoju záhradu: chce, aby si ho pustil dnu a nechal hrať chvíľu na gitare, jeho pazúry sú vraj skvelé brnkátka a určite si ich nebude o gitaru ostriť. Hmmmmm, hm. No veď pozri, či sa jeho chvost prípadne podobá na kľúč basový alebo husľový.
Posts
