Tri kľúče a planéta Fafnirov

V jednej ďalekej krajine, za siedmimi kopcami, šiestimi štvorcami a piatimi galaxiami, bola raz jedna planéta Fafnirov, kde sudičky každému fafnirovi pri narodení darovali tri kľúče. Jeden kľúč odomykal oči, ďalší kľúč uši a tretí, posledný kľúč, ústa. Každého kľúče boli ale schované, a na to, aby ich mohol použiť, musel prejsť rôznymi skúškami. Samozrejme, každý od malička videl, počul a rozprával, ako normálni ľudia u nás na Zemi, ale bez kľúčov nikto nedokázal vidieť v tme, počuť ticho medzi slovami, a hovoriť od srdca.
Raz sa jedna zo sudičiek dopočula od fafnirského astronauta o planéte Zem. A keďže fafnirovia žijú päťtisíc rokov, a ľudia len niečo cez sto, rozhodli sa sudičky, skrývať kľúče na Zemi.
Červou dierou k nám posielajú všetkých fafnirov, aby sa tu narodili, a hľadali kľúče. Vlastne, chcela som ti povedať, len som nevedela ako, že my všetci sme fafnirovia. Hľadáme celý pozemský život tri kľúče, a či ich nájdeme alebo nie, závisí len od nás.
Ja viem, že chceš počuť aké to je, tam ďaleko, za piatimi galaxiami, šiestimi štvorcami a siedmimi kopcami, na planéte Fafnirov, kde prežijeme ďalších štyritisícdeväťsto rokov. To je práve tá záhada. To nikto nevie.
Ale ak musia hľadať tri kľúče a bez nich sa na planétu nemôžu vrátiť, musí to byť parádne miesto. A ako to, že to viem? Nuž, aj fafnirovia potrebujú kronikárov. Prezrádzam ti teraz tajomstvo a je možné, že sa na planétu Fafnirov už nedostanem. Nevadí. Zem je úžasné miesto, kam sa narodiť. Sú tu stromy a voňavá žltá repka olejná a v lete, keď je veľmi teplo, človek si môže zrolovať všetky okná v aute a nechať si vietor fúkať do vlasov a potom sedieť pri oceáne a počúvať šumenie mora a piť dobrý čajík a zajedať chlebíkom s maslom. Užívať si, ako si raz povedal.

Dobré ráno, fafnir.