Prečo sa slimáky motajú po daždi pod nohami?

Jedného dňa, keď celý deň pršalo a všetky slimáky sa v daždi prechádzali hore dole, pretože dážď majú veľmi radi, rozhodli sa, že si spravia nočnú vychádzku pod mesiacom. Nebolo to len také halabala rozhodnutie. Bol totiž spln a spln v daždi podľa starej slimačej povery, môže tomu najlepšiemu a najdobrejšiemu slimákovi spraviť z domčeka poschodový. A keďže spln v daždi je veľmi zriedkavá vec, všetci sa rozhodli nespať a čakať. A naozaj, oplatilo sa. Na oblohe svietil mesiac veľký ako vanilková torta, a okolo neho sa lenivo vláčili tmavé oblaky, z ktorých sa valil dážď. Slimáci s napätím pozerali jeden na druhého a čakali, komu sa domček na chrbte premení na poschodový. Dlho sa nič nedialo. Z diaľky sa ozvalo hrmenie, a niektorí slimáci to vzdali, pretože hrmenia sa veru báli. O chvíľu sa hrmenie posunulo bližšie. Niekoľko ďalších slimákov zaliezlo do svojich chajdičiek. "Stačí mi tá, čo mám," mávli rukou a išli spať. Keď sa hrmenie ozvalo tesne nad lúkou a dokonca sa aj zablyslo, aj zvyšok slimákov sa utekal skryť domov. Teda, do domčekov. Iba jeden malý slimák tvrdohlavo nešiel spať a čakal, čo sa stane. Nemusel čakať dlho. Len čo posledný slimák zhasol v domčeku, mesiac sa skryl za oblak a na lúke sa rozhostila úplná tma, zahrmelo päťkrát za sebou a z oblohy spadla na lúku obrovská žeravá guľa.
"Guľový blesk!" zjajkol slimák nadšene. Celý život počúval príbehy o guľových bleskoch, o tom, ako vedia zapáliť strom, či lúku, alebo len tak prejsť cez kameň a nenechať po sebe ani stopu, a vždy sníval, že si kúsok guľového blesku uloví a vezme domov. A rozbehol sa teda za ním zo všetkých síl, ale nech utekal ako utekal, blesk bol oveľa rýchlejší. Slimák si zadychčane sadol na konárik, čo sa váľal na ceste a pozeral, ako sa blesk premáva po lúke, ako lezie po strome a napokon letí naspäť odkiaľ prišiel. Slimák smutne pozeral na stopu, čo blesk po sebe zanechal, a keď na ňu začala padať rosa, od únavy zaspal na verande pred svojím domčekom. Na druhý deň sa rozhodol, že vylezie na strom, z ktorého guľový blesk odletel naspäť na oblohu. "Možno sa tam niekde kúsok guľového blesku zaseklo," rozmýšľal slimák. Okolo obeda sa dostal k stromu, poobzeral si ho štyrmi očami, a začal liezť hore. Z výšky videl, ako sa ostatní slimáci pokojne prechádzajú po lúke a rozprávajú sa o minulej noci a obzerajú sa, či niekomu nenarástol poschodový dom. "Kašlite na poschodové domy, vylezte sem za mnou na strom, odtiaľto je krásny výhľad!" kričal slimák, ale nikto ho nepočul. "Budem tu čakať, kým sa guľový blesk nevráti a potom ho chytím a bude nám v noci svietiť!" kričal ešte slimák, ale všetci sa mu smiali.
Slimák bol ale tvrdohlavý a rozhodol sa, že zostane žiť na strome, kým sa guľový blesk vráti. A jednej mesačnej noci, keď pršalo a hrmelo a trieskalo, sa guľový blesk naozaj vrátil. Slimák sa krčil na najtenšom konci najvyššej vetvičky a čakal, kedy blesk prehrmí okolo. A len čo sa blesk dosť navyvádzal na lúke a rozbehol sa cez strom na cestu späť, malý odvážny slimák na neho vyskočil ako na koňa. "Hijé!" zakričal guľovému blesku do uší. Ten sa strhol a spadol zo stromu ako hnilá hruška, ale slimák sa držal poriadne, čo najviac ako vedel.
"Pozrite!" kričal slimák na ostatných, "som najrýchlejší slimák v celej galaxii!"
A slimáky na lúke len oči vystrkovali od údivu a nevedeli sa vynadívať na najrýchlejšieho slimáka v galaxii, ktorý skrotil guľový blesk. "Uvidíme sa čoskoro! Idem do sveta!" zakričal slimák a už ho nebolo. Guľový blesk vyletel na strom, zo stromu do vyskočil na hrom a z hromu presadol na búrkový oblak a crrrnk! už ho nebolo.
A odvtedy sa slimáky, vždy, keď prší, motajú pod nohami a hľadajú stopy po guľovom blesku, aby sa aj oni mohli povoziť a prípadne sa na svet pozrieť z výšky.
A preto je ich vždy na lúke po daždi tak veľa, milý Maťko, a možno sú dnes nejaké aj vonku na tvojej záhrade a vystrkujú všetky štyri oči, aby čo najlepšie videli.
Dobré ráno.