Na druhý deň, keď sa zobudil, v diári žiadne slony neboli. Samozrejme, cestovateľ už dávno zabudol, že nejaké slony vôbec nakreslil, ba že im od samého nadšenia prečítal kapitolu z Encyklopédie o slonoch afrických. Mal plnú hlavu starostí s prípravou na cestu, pretože dostať sa z Grónska do Afriky nie je vôbec ľahké, hlavne teraz, keď sa islandská sopka rozhodla zastaviť všetku leteckú dopravu, a na nejaké slony v diári úplne kašľal.
Nuž, i stalo sa, že sa slony v tú noc rozhodli, že sa vyberú do Afriky. Nikto im nepovedal, že v Afrike nežijú papierové slony, ale len naozajstné, ale aj keby im povedal som si istá, že by to na ich rozhodnutí nič nezmenilo.
"Slony patria do Afriky, počuli ste to?" spýtal sa potichu jeden zo slonov hlboko uprostred noci.
"Počuli, a čo?" zamrmľal druhý slon.
"Pekne spi, o chvíľu svitá," povedal ďalší.
"To je práve to, že svitá! Musíme okamžite odísť! Nechcem byť naveky tuto v diári."
"Cestovateľ ide predsa do Afriky a diár si vezme so sebou."
"A to ako vieš? Vidíš mu do hlavy?"
"Predpokladám, tak ako ty predpokladáš, že nás vezme."
"Nie, na to ja veru nedám. Viem veľmi dobre, aký je zábudlivý. Ak nechcete ísť, zostaňte, ale ja idem!"
A slon napäl všetky sily a vytrhol sa z papiera. Bol trocha neohrabaný, strapatý a mľandravý, ale o chvíľu našiel nožnice a ostrihal sa ako sa na slona patrí.
"Tak čo," cvakol nožnicami ostatnými slonom pri ušiach. "Mám vás vystrihnúť na slobodu?"
Slony zatrúbili nadšením a naskákali do rady, aby boli čo najskôr vystrihnuté.
A tak sa sedem papierových slonov pobralo z Grónska do Afriky.
Rozmočili sa v rieke v Rejkavíku, na Faerských ostrovoch dostali divné razítka a na pár dní zmenili vďaka nim farbu, do jedného slona si akýsi malý írsky chlapec vysiakal nos a z druhého slona si deti v škótskom Edinburgu zase odlomili ucho a spravili z neho náboje do fľusátka. Do najmenšieho slona si pán Volavka v Londýnskej Zoo takmer utrel zobák, ale našťastie sa spamätal a ospravedlnil sa, ba dokonca poradil slonom ako sa čo najrýchlejšie dostať do Afriky, a na jedného slona aj pre istotu nakreslil mapu Afriky.
"Ty sa hlavne nesmieš teraz ostatným stratiť," povedal slonovi, a slon, celý hrdý, nadšene prikývol.
Slony prijali pozvanie žiráf a prespali v ich vysokom príbytku, a dnes ráno vyrážajú ďalej. Videla som mapu, je to tá istá mapa, čo mal brat pána Volavku pod pazuchou tuto v Kalifornii, myslím, že celá jeho rodina pozná len jednu cestu do Afriky. Tá cesta vedie cez tvoju záhradu, Maťko. Tak pozeraj dnes, či uvidíš sedem papierových slonov pochodovať okolo. Daj pozor, aby ich Fluffy náhodou nezjedol a prípadne im požičaj šál, keď je taká zima.
Dobré ráno, Maťko.