Nuknukovia sú malí a guľatí, žlto oranžoví. Majú šesť nôh, ktoré sú ako kolieska, štyri oči a úsmev okolo celej hlavy. Sú to skvelí kamaráti a keď prídu na Zem, najradšej sedia ľuďom na hlavách. Tak, majú pocit, sú najbližšie k abecede.
Nuknukovia chodia na Zem veľmi často. Za prvé - je tu hrozne veľa krajín a jazykov. Za druhé - Nuknukovia milujú šumenie oceánov a pieskové pláže. Takže sa stáva, že keď niekoho pošlú na Zem, namiesto zbierania abecedy, ležia Nuknukovia na pláži a popíjajú chladený kokos.Niekto by sa mohol spýtať, že keď sú Nuknukovia takí šikovní, ako to, že ešte dnes ich môžeme nájsť na Zemi, ako zbierajú abecedy.
Nuž, poviem ti. Nuknukovia o Zemi rozprávajú aj takýto príbeh. Kedysi dávno, keď prvá a najstaršia nuknucká raketa vyplávala na cestu vesmírom, po dvestotisíc rokoch narazili na planétu Zem. Medzitým sa raketa zastavila na stopäťdesiatich planétach a zozbierala stopäťdesiat rôznych abecied. Na planéte Zem vysadili nuknuckého kozmonauta a odleteli ďalej. Čo sa však nestalo. Keďže to bola prvá raketa, dá sa povedať, prototyp rakety, nebola dostatočne rýchla, aby unikla čiernej diere, čo sa preháňala hladná vesmírom a zmizla v jej bruchu. A milý Nuknuk, nič netušiac, zostal uväznený na planéte Zem. Ležal na pláži a pospevoval si, a keď vypil všetky kokosy v okolí a zrazu nemal čo jesť, pokúsil sa privolať raketu. Ale beda, netušil, že raketa bola už dávno prehltnutá čiernou dierou.
Po čase mu to ale začalo vŕtať v hlave a začalo mu byť jasné, že niečo nie je v poriadku, ba dokonca, že zrejme bude musieť zostať na planéte Zem veľmi dlho. Zľakol sa, pretože sa bál, že sa bude nudiť. V tých časoch bolo ľudí na Zemi len niekoľko sto, a všetci rozprávali tým istým jazykom. A tak si Nuknuk vymyslel, že každého, kto mu prinesie kokosové mlieko, naučí vlastnú reč. Ľudia zo všetkých kútov Zeme prišli za Nuknukom a nosili mu kokosy a učili sa abecedu. Ako prví mali svoju abecedu Sumeri. Nešlo to len tak rýchlo - ľudia nič podobné, ako abeceda nepoznali, a tak trvalo niekedy aj stovky rokov, kým sa naučili svoju abecedu. Od tých čias však, Nuknuk naučil ľudí stovky jazykov - a sú to všetko jazyky, ktoré pozbierala jeho vesmírna loď na cestách pomedzi planéty a galaxie.
Pred tritisíc rokmi sa nová nuknucká loď pustila po stopách tej starej, ale mnoho planét a galaxií, ktoré kedysi raketa našla, už neexistovalo. Keď dorazili na planétu Zem, Nuknuk bol už taký starý, že ledva rozprával. Stihol im povedať len toľko, že všetky jazyky, ktoré pozbierali vo vesmíre, rozdal ľuďom na planéte Zem.
A preto Nuknukovia dodnes chodia na Zem a lúštia jazyky, ktoré kedysi naučil ľudí ich praprapra...Nuknuk.
A dobre padne vedieť, že máme svoje miesto vo vesmíre, a že vďaka nám, bude encyklopédia vesmírnej abecedy znova kompletná.
Tak ak niekedy pôjde okolo Nuknuk, pomôž mu s abecedou a nauč ho po Slovensky. Alebo po Česky. Bohvie, z ktorej planéty tá naša reč je.
Posts
