Ogopogo

Niekto tomu možno neuverí, ale v jednej krajine sa kráľ rozhodol, že bude treba zaviesť špeciálny zvuk pre konský povoz, ktorý sa ponáhľa uhasiť požiar. Pretože keď niekde horí, je dôležité sa tam dostať čo najrýchlejšie a všetkých zachrániť. A to sa veľmi nedá, keď je v meste nedeľný trh, alebo ak je na námestí cirkus, a nikto si taký konský povoz nevšimne. A ak si aj všimne, len mávne rukou.
Pravdu povediac, stalo sa to, že v sobotu, deň pred kráľovými narodeninami, zhorela pekáreň a s ňou aj kráľova torta a to len preto, lebo sa požiarnici zaplietli v dave na námestí, ktorý obdivoval cirkusantov.
"Potrebujeme špeciálnu trúbeľku, ktorá oznámi, že "Pozor, idú požiarnici," rozhodol sa kráľ. "Aby im všetci okamžite uhli z cesty, a požiarnici tak stihnú zachrániť, čo sa zachrániť dá."
A zavolal kráľ svojich radcov a mudrcov, aby sa s nimi poradil, kde takú trúbeľku zohnať.
Mudrci nemali ani tušenia, a tak vyhlásili po celej krajine, že sa hľadá špeciálna trúbeľka a víťaz bude bohato odmenený.
Do paláca sa hneď začali schádzať trubači zo široka ďaleka s trúbami od výmyslu sveta. Jeden priniesol trombón, ďaší saxofón, iný zase fagot, ba našli sa aj lesné trúby, píšťalky, klarinety a jeden odvážlivec zapískal na prsty. Nič sa ale kráľovi nepáčilo. "Potrebujeme niečo originálne," povedal, a hneď na druhý deň bol palác plný odvážlivcov, čo prišli šťastie skúsiť. Slimák, ktorý si vyrobil trúbku zo svojho domčeka. Pavúk, čo uplietol pavučinu, na ktorú sa dalo hrať. Kolibrík fúkal do kvetiny, cvrčky hrali na husle, zvonár ukul špeciálny zvon, ale nič, ničovaté nič sa kráľovi nepáčilo.
"Musí to byť melódia, prenikavá, zapamätateľná a jasná. Je to tak ťažké zložiť?" spýtal sa namosúrene svojich radcov a tí celí očerveneli a nezmohli sa na slovo.
Postupne sa nádvorie vyprázdnilo, a bezradný kráľ rozhodil rukami. "Nuž, celé kráľovstvo môže zhorieť a nikto si to ani nevšimne. To sme naozaj všetkých vyskúšali? A nikto v celom kráľovstve nevie, čo vlastne chcem? Nikto?"
Kráľ sa postavil z trónu, uhladil si plášť a pobral sa so sklonenou hlavou do svojej komnaty. Pri východe z nádvoria mu pohľad padol na malého strapatého chlapca v okuliaroch.
"Koniec," povedal kráľ. "Bež domov, predstavenie skončilo. Nenašiel sa nikto, kto vie, ako má znieť hudba pre požiarnikov."
"Ale čoby, ešte ste neskúsili všetkých," povedal odvážne chlapec. "Ja viem, aký zvuk potrebujete. Aha," a chlapec vytiahol z tašky pokriveného zeleného krokodíla, s konskou hlavou.
Kráľ sa strhol od strachu. "A to je čo preboha?"
"Ogopogo. Tento je ešte mladý, ale keď vyrastie, bude dlhý sedemdesiat metrov."
"Ogopogo?" zopakoval kráľ neveriacky. "Nikdy som o takom zvierati nepočul."
"To preto, že ho nikto nikdy nevidel."
"Videl, teraz sa na neho dívam."
"To áno, ale ste druhý človek na svete, čo vidí, ako vyzerá Ogopogo. Hneď po mne."

"Odkiaľ ho máš?"

"Od nás z domu. Teda, nemám ho doma, to nie. Ogopogo žije v jaskyni hlboko v horách," chlapec mykol plecom za seba, kde sa týčili vysoké štíty. "Vychádza von len raz za rok, keď padajú hviezdy. Pretože to je jeho potrava. Ogopogo sa živí padajúcimi hviezdami."
"Keď padajú hviezdy, niečo si môžeš želať a splní sa ti to," povedal kráľ. "To vie o hviezdach každý. Nikto mi nikdy nepovedal nič o tom, že hviezdy niekto je na raňajky."
"Pravda je taká, že ak Ogopogo zje padajúcu hviezdu, želanie, ktoré bolo k nej prilepené, sa nesplní."
Kráľ sa pozrel na mláďatko v chlapcových rukách. "Tak to by sme ho mali zabiť, nie? Nechcem, aby ľuďom v mojom kráľovstve nejaký Ogopogo vkuse žral ich želania."
"Pán kráľ," chlapec povedal nahnevane, "viete akí sú ľudia. Niektorí si želajú zlé veci. Našťastie," chlapec pozrel na zvieratko, "Ogopogo vie, ktoré hviezdy nesú zlé želanie a zje práve tie. A preto sa želania, ktoré by inak niekomu ublížili, nikdy nesplnia."
"Aaach," vydýchol si kráľ s úľavou. "To som rád. Nemal by som teda vydať rozkaz, aby bol Ogopogo chránený?"
"Ak by ste vydali také rozkaz, hneď by sa nejakí obchodníci rozhodli Ogopoga uloviť a predať za peniaze do súkromnej zbierky nejakého hlupáka. To nie. Ale mám lepší nápad, ako chrániť Ogapoga, a práve preto som teraz tu."
"Áno?" kráľ natiahol uši a opatrne Ogopoga pohladkal.
Chlapec pokračoval: "Počul som, že hľadáte zvuk pre požiarnikov. No a Ogopogo vydáva zvuk, ktorý sa na to hodí ako uliaty"
"Chceš, aby som zvuk Ogopoga ustanovil ako zvuk požiarnikov? A potom nechajú všetci Ogopoga na pokoji, pretože si budú myslieť, že niekde horí?"
"Tak. Tento malý vie, o čom hovorím. Jeho mamu uštvali na smrť poľovníci a ja sa o neho už tretí rok starám, kým nebude dosť veľký na to, aby ulovil svoju vlastnú hviezdu."
"Nuž ale, aký je to zvuk?" spýtal sa kráľ.
Chlapec sa usmial a pošteklil Ogopoga za ušami. Ogopogo otvoril veľké ústa, akoby si šiel zívnuť a zareval "tá-tí".
"Tá-tí," zopakoval kráľ potichu. "Tá-tí."
"Tá-tí," zaspieval aj chlapec.
Kráľ sa spokojne usmial. "A vieš, že sa mi tento nápad páči? Nie je to síce najpríjemnejšia melódia na svete, ba naopak, píli otravne uši, ale napokon, o to tak trochu aj ide. Aby si to ľudia hneď všimli. Platí," natiahol ruku a chlapec mu ju pevne zovrel.
"Platí," povedal znova kráľ a potichu si zapískal: "Tá-tí."
Chlapec sa postavil. "Musím už ísť. Dnes v noci padajú hviezdy, a ja dúfam, že Ogopogo sa už bude vedieť o seba postarať aj sám."
"Len choď spánombohom. Ale počkaj, musím ti predsa vyplatiť odmenu."
"Nechcem odmenu," povedal chlapec. "Chcem len, aby ste nikomu o Ogopogovi nehovorili. Povedzte zajtra všetkým, že sa vám prisnil malý chlapec a poradil vám melódiu. Ogopogo musí zostať naším tajomstvom, dobre? Chcem, aby bol v bezpečí."
"Dávam ti na to svoje kráľovské slovo," zahrmel kráľ a položil si ruku na srdce. "Nikomu ani muk."
"To som rád. Dúfam, že to bude fungovať. Dobrú noc, pán kráľ."
"Dobrú noc,... " kráľ sa zarazil, "ako sa vlastne voláš?"
"Martin."
"Dobrú noc, Martin. A ďakujem. Dúfam, že tento plán vyjde."
Kráľ sa pobral do svojej komnaty a spokojne zaspal, len čo si ľahol do postele a Martin a Ogopogo odkráčali do hôr chytať padajúce hviezdy so zlými želaniami.

A myslím, že tá ich dohoda dodnes funguje. Zvuk Ogopoga si každý spojí s požiarnikmi. A Ogopogo si spokojne žije v horách a žerie hviezdy, ku ktorým sú prilepené škodlivé želania. A nikto ho od tých čias veru nevidel. Len ty a ja, Maťko. Len ty a ja.

Dobré ráno.