Uprostred noci, v obrovskej budove, ktorá kedysi slúžila ako garáž pre vzducholode, svietilo jedno jediné okno. V malom laboratóriu sa pred počítačom hrbil pán v bielom plášti, a neustále si posúval okuliare po nose hore a hladkal si bielu bradu. Občas nazrel do čierneho zošita, čo ležal na stole a niečo si sám pre seba zamrmľal.
"Atómy, atómy, konečný počet atómov potrebných na .. hm hm hm hmmmmm, takto, takto."
"A potom každých sto rokov, áno."
"Keď sa to ale zvrtne, poistku, potrebujem nejakú poistku, skôr ako to vyskúšam."
V skrini za jeho chrbtom niečo buchlo. Bolo to stroho zariadené laboratórium, okrem stola a počítača v ňom boli len dve obrovské skrine, jedno kreslo a steny obložené knihami. Na vozíku s kolieskami, zaparkovanom vedľa stola, stál prístroj, z ktorého všetky káble viedli do počítača, a práve, keď mal profesor prst na zelenom gombíku s nápisom "Spustiť", v skrini za jeho chrbtom znova niečo buchlo.
Opatrne odtiahol prst a otočil sa na stoličke. Chvíľu skúmavo pozoroval skriňu, napokon vstal, priložil k nej ucho a po chvíli ju otvoril. Zažmúril oči a pretrel si ich rukami. V skrini nebolo nič. Iba tma. Buchol dverami, ktoré sa s treskom zavreli, a vrátil sa k počítaču.
"Jednoducho to vyskúšam."
Profesor stlačil zelený gombík a prístroj potichu zarezonoval.
V skrini bola tlačenica. Ponožkožrút Modrý sa nepokojne zamrvil a nechtiac stúpil na nohu Zelenému.
"Au!" ozvalo sa zasyčanie.
"Ticho! Nikto nesmie vedieť, že tu sme."
"Nikto ani nevie, že tu sme. Pred chvíľou otvoril skriňu a nevidel nás."
"Keď budeš ujúkať, bude nás počuť."
"Aj tak by sme mali ísť. Vôbec nechápem, čo robíme v skrini, ktorá nemá v sebe ani len jednu…"
"Toto je dôležité, trkvas!" prerušil ho Modrý.
"Neviem, čo je na tom dôležité. Je tu sám. Má iba dve nohy, čo pre mňa znamená len jedno: príliš malé číslo na to, aby som tu trávil tak veľa času. Idem."
"Zostaneš tu!"
Modrý a Zelený sa začali naťahovať a skriňa nadskakovala na mieste. Profesor bol však natoľko zaujatý svojím experimentom, že nič iné v tej chvíli nevnímal.
Prístroj tichučko vrnel, a keď sa na displeji zjavilo číslo nula, automaticky sa vypol. Na jeho boku sa otvorili male dvierka. Profesor sa zhlboka nadýchol, stisol pery a vložil dovnútra prístroja ruku.
"Chachá!" vyskočil od radosti a do vzduchu vyhodil malú modrú handričku.
Skriňa sa prestala natriasať.
"Toto je ultimátny prístroj. Posledný prístroj, ktorý kedy bude a bol vyrobený. Dokonalý. Absolútne dokonalý. Najneuveriteľnejší prístroj, aký som kedy videl. Vyrobil. Ja som ho vyrobil.
"Dokázal to," vydýchol šokovane Modrý. "On to naozaj dokázal. Musíme ísť okamžite naspäť."
"Ešte som nič nejedol," zamrnčal Zelený, ale nemal na výber – Modrý ho schmatol a v milisekunde boli zo skrine preč.
Pred profesorom zrazu stáli dva čierne tiene.
"Čo si želáte?" spýtal sa profesor. Na jeho tvári žiaril spokojný, triumfálny výraz.a ani v najmenšom nepremýšľal nad tým, ako sa tam tiene dostali, rovnako ako si nevšímal, že jeden z nich má dva nosy.
Laboratórium zavalila tma, niekde niečo buchlo, ozvalo sa "Au!" a "Je mi to ľúto, profesor, ale takto to bude najlepšie" a potom sa laboratóriom rozľahlo hrobové ticho.
Tma sa pomaly rozptýlila. Dvere na skrini boli rozrazené dokorán a pri profesorovom tele, bezvládne ležiacom na zemi, sa skláňal mladý muž so slúchatkami okolo krku.
"Profesor, pán profesor!" naliehavo mu šepkal do ucha a plieskal ho jemne dlaňou po tvári.
Naveľa naveľa profesor zamrnčal a zaachkal a pootvoril jedno oko.
"Videl som všetko. Okamžite pôjdem na políciu a oznámim to. Určite ich chytia."
Profesor zamietavo pokrútil hlavou a zdvihol na protest ruku. "Nie. Nie. Nič hrozné sa nestalo. Pomôž mi na nohy."
Mladý muž chytil profesora pod pazuchami a pomohol mu vstať. Profesor zťažka dopadol do svojho kresla a so sklonenou hlavou sa zadíval na miesto, kde predtým trónil jeho prístroj. Stolík bol prázdny.
"Ukradli ho. To predsa treba oznámiť," naliehal mladík.
"Zverkele, už dosť. Neukradli nič. Všetko mám tu," profesor si poklepal prstom po hlave.
Zverkele nesúhlasne pokrútil hlavou a zdvihol zo zeme modrú handričku. Boli to plavky s obrázkom psíka.
pokračovanie nabudúce.... Dobré ráno, Maťko
Posts
